Prvý

Autor: Ľudmila Moravčíková | 6.1.2014 o 22:18 | (upravené 6.1.2014 o 22:27) Karma článku: 17,90 | Prečítané:  8352x

Neviem presne ako to chodí v škôlkach dnes, ale za mojich čias sa museli deti každé ráno pred deviatou hodinou prezliecť do modrých treníročiek, bielych tričiek a spoločne sme si zacvičili. Bolo to pekné. Deti cvičili za zvukov milých melódií alebo rečňovaniek. Po telocviku sa umyli, prezliekli späť do svojich vecí a čakali pri stolíkoch na chlebík s pohárom mliečka.

Kolektívne cvičenie s hudbou bolo naozaj pôsobivé a deti sa väčšinou naň tešili. Tí roztopašnejší sa zmysluplne vyšantili a smutnejším pozdvihlo náladu. Až na prezliekanie do úborov. Príprava na ranný telocvik bola preto pre žiačikov aj učiteľky náročná.

Janko patril medzi staršie deti, no aj tak mu bolo treba pomôcť, keď si poprevracal pančušky, či tielko a nevedel si s nimi rady. Pravidelne to bolo tak, že všetky deti už stáli na značkách pripravené na cvičenie a Janko sa ešte upravoval. Alebo som si ho musela prezliecť sama. Raz ma dokonca pani riaditeľka pokarhala za to, že som mu dovolila cvičiť v "civile".

"Keď sa musia prezliecť všetci, tak musí aj Janko!" - povedala prísne a nemienila o tom debatovať. Preto sa veľmi často stávalo, že ostatné deti už boli po cvičení dávno naraňajkované a Janko ešte rozmotával poprevracané pančuchy.

Kolegyňa z triedy ma neraz kritizovala, že ho nevediem k samostatnosti, keď ho obsluhujem. Janko býval z prezliekania taký znechutený, že trvalo niekedy celé dopoludnie, kým sa ako tak rozveselil. To nešťastné prezliekanie ho oberalo o pôžitok z cvičenia. Cvičil totiž rád.

V jedno ráno som už z chodby počula, ako ho mama karhá, lebo sa odmietol prezuť do papučiek. Vyšla som von prevziať Janka, lebo o chvíľu sme mali mať rozcvičku. Mračil sa aj na mňa. Neskôr protestoval aj v triede. Deti si pohotovo poukladali stoličky do polkruhu a začali sa prezliekať. Janko zaťato sedel  a nerobil nič. Chcela som mu pomôcť ale nedovolil mi to. Napätie sa stupňovalo. Deti čakali, Janko trucoval. Ale v to ráno som to riskla. Nechala som ho sedieť a počas telocviku som ho nenápadne kontrolovala, čo robí.

Nerobil nič. Sedel a počúval hudbu. Tváril sa spokojne. Nie! On bol spokojný!

Po telocviku si deti začali vyzliekať úbory. Janko vtedy vstal, preniesol  svoju stoličku k stolom, kde už pani kuchárka rozkladala tanieriky. Posacujúc sa v sede, s úsmevom sa pritisol celkom k stolíku, aby pri jedle nič nerozsypal.

Kým sa ostatné deti prezliekali, pošepky som sa ho spýtala, prečo dnes nechcel cvičiť. Pomaličky, sekajúc každé slovo zvlášť, vyriekol tvrdým dialektom: "Ket - já - som - scel - byt - prvý".

Kým Janko chodil do škôlky, neprestala som mu pomáhať. Aj keď som tým podporovala jeho nesamostatnosť a ohrozovala výchovu, ako mi bolo občas vyčítané.

 

Neskôr:

Po Novom roku som stretla krásneho, mladého muža. S úsmevom sa rozbehol ku mne a zaželal šťastný nový rok mne a celej mojej rodine. Spýtal sa ako žijem a potom trochu hovoril o sebe. Povedal, že ma veľmi rád vidí. Bolo to vyznanie od Janka. Pre takú maličkosť. Preto, že som mu pomáhala v škôlke rozmotávať pančuchy, aby bol z času na čas prvý.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?