Spomínam na čas, keď prišli do predaja igelitové šarkany. Tie naše - papierové nič nevydržali. Igeliťáka sme mohli chodiť púšťať každý rok a lietal ako sme chceli my. Bol dokonalý. Vyletel veľmi vysoko a vydržal aj silnejší vietor. Celé desaťročie "spal" v mojom hračkárskom archíve, kým som sa ho odhodlala vziať do školského klubu a predviesť jeho akrobatické schopnosti deťom v skupine.
Pôvodne som chcela šarkana navigovať sama. Ale deti poskakovali okolo mňa a každý si ho chcel chvíľku podržať. Bála som sa oň, ale tlak zo strany detí sa stupňoval.
Všade na okolí boli elektrické drôty. V záhradách plno stromov. Deti sú deti. Nie je v ich moci udržať špagátik, keď ním mykne silnejší vietor.
Na tieto nástrahy som ich opakovane upozorňovala, keď som sa rozhodla postupne požičiavať riadenie šarkana všetkým, čo mali záujem.
"Deti, dávajte pozor. Tamto je stožiar miestneho rozhlasu. Nepustite ho nízko, aby sa naň nezavesil. Za ihriskom sú topole. Keď sa vietor otočí, rýchlo ho vráťte späť, lebo tam uviazne a už ho nikto nedá dolu. A hlavne, nepustite špagát ani za nič. Kto nebude vládať, nech hneď zavolá o pomoc, ale za žiadnu cenu ho nepustite z ruky. Tento šarkan je veľmi vzácny. Bol mojej Lenky, keď mala šesť rokov. Držte ho!"
Takto vytrvalo som istila môj exemplár, keď sa z hlúčika prváčikov ozval Zdenkov dudravý hlas:
"Puscite jéj ho! Dosere sa!"
Prudké šušťanie jesenného vetra zachránilo trápnu situáciu, v ktorej som sa ocitla. Deti dúfali, že som to nezačula. Niekto štuchol Zdenka do boku. Ten sa nadul a vzdialil sa niekoľko krokov od nás.
Kým deti púšťali šarkana, pristúpila som k nemu a napomenula ho, že to nebolo pekné a že mu to nepristalo. Spýtala som sa, či by chcel aj on podržať šarkana vo výške. Chcel a ja som zrazu nemala odvahu požičať mu ho. Čo keď ho pustí? Od rána mal zlú náladu. Ale už som nemohla cúvnuť. Na oko odvážne som mu podala koniec špagátu a v tej chvíli som pocítila krútenie v bruchu. Keby ho bol pustil, je to tam.
No Zdenko šarkana pevne držal a kochal sa jeho letom.
V školskom klube prežil môj historický drak ešte niekoľko sezón. Spoločne s deťmi sme ho opravovali, lepili, nadväzovali uzlíky na špagáte, kým sa celkom nerozsypal. Možno raz venujem škole aj iné hračky z môjho archívu. Ale najprv si to poriadne rozmyslím, aby som sa potom z obavy o ne ....
