V čakárni

Autor: Ľudmila Moravčíková | 23.7.2013 o 18:35 | (upravené 23.7.2013 o 18:45) Karma článku: 9,92 | Prečítané:  711x

Už dlho sa neviem odtrhnúť od zážitku v čakárni u stomatológa. Stále myslím na to, koľko času tam presedím a koľko som už presedela. Čakanie je pre každého veľká otrava. Hlavne podľa toho, na čo čakáme. Ale posledne to bolo iné.

Do preplnenej miestnosti prišiel môj známy, Jožko. Priviedol svoju, už veľmi starú, mamičku. Vedľa mňa sedela mladá žena a tá tiež sprevádzala svoju mamu.

Jožko nás poznal obidve. Mňa, ako  bývalú spolužiačku a ju ako bývalú kolegyňu z hudobnej školy. Pred pätnástimi rokmi vraj spolu učili. Veľmi sa potešili, že sa po rokoch vidia, a tak začali spomínať. Mňa ich téma tiež zaujala a navyše bolo to krátko po tom, ako som doma deťom rozprávala svoje zážitky z hudobnej školy. O tom som samozrejme ani nemukla, lebo moje chodenie do hudobky dopadlo neslávne a učiteľke klavíra som svojimi "zručnosťami" nikdy nerobila dobrú reklamu.

Jožko s kolegyňou rozpútal divokú debatu. Keď si nevedeli vybaviť v pamäti niektoré mená, dopĺňali ich v čakárni viacerí. Vysvitlo, že ich je tam z bývalej ľudovej školy umenia viac. S dobrou náladou sa stupňovala aj sila hlasov a bol z toho poriadny koncert radosti a smiechu. Bála som sa, že vybehne sestrička a vynadá nám, že rušíme doktora pri práci.

V tom sa otvorili dvere a v nich stál sám doktor, tiež bývalý spolužiak a absolvent hudobnej školy. My všetci sme bleskove stíchli a jemu sa tak isto bleskove vyjasnila zamračená tvár do srdečného úsmevu. Radostne sme sa s ním zvítali a ospravedlňovali sme sa za hlučné nadšenie v čakárni.

Doktor mal v ten deň veľa práce, ale povedal, že už sa na nás jednotlivo teší.

"Takže, podľa poradia"- povedal a vrátil sa do ordinácie. Nemal čas na rozhovor, lebo ho čakal pacient s otvorenými ústami.

V ten deň sme sa všetci cítili ako na stretávke po rokoch. Napätie z blížiaceho sa zákroku v zubárskom kresle opadlo. Trochu sme stíšili hlasy a pokračovali sme v spomínaní. Pri debate čas utekal veľmi rýchlo. Až nám bolo ľúto, že sa musíme rozlúčiť.

Mladá žena, čo sedela vedľa mňa, býva v neďalekom meste. Dala mi svoju adresu a prosila ma, aby som jej poslala brožúrku, čo vyšla pri príležitosti 60.výročia otvorenia Základnej umeleckej školy. Bola vydaná pre naše mesto a na fotkách je aj jej otec - tiež bývalý učiteľ hry na hudobný nástroj.

Odvtedy chodím k lekárovi na neodkladné návštevy s nádejou, že tam zase natrafím na dobrú partiu a čakanie bude príjemné.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?