Koniec školského roka býva veľmi rušný. Aj keď sa už žiaci vytratili na vytúžené prázdniny, učiteľom zostáva vypratať triedy , dokončiť správy a zápisnice.
Ostatnému personálu začína najťažšie obdobie. Ich prázdninovou činnosťou je vygruntovať školu od povaly po suterén. V takýchto chvíľach nemá nikto chuť žartovať. Ani ja nie!
Vypratávala som školský klub. Pri väčšej námahe si vždy podvedome pomáham spevom. Najprv si len tak hudiem popod nos, pískam a postupne prechádzam do spevu všetkých žánrov, ktoré som počúvala v detstve od svojej mamy.
V blízkosti školského klubu nikto nebol, chodba bola tiež prázdna, tak som si mohla nôtiť. Plným dychom som si pískala známu melódiu zo známeho filmu. Hneď mi išla robota lepšie od ruky.
Po chvíľke som začula v opačnom krídle školy ruch, ktorý sa stupňoval do akejsi paniky. Školník vykrikoval niečo o fľašiach, učiteľky vybiehali z kabinetov a tried, búchali dvere na umyvárke, hrkotali fľaše.
Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že v dedine sú mliekári.
Pán školník dostával pokyny od učiteliek, koľko mlieka má priniesť.
"Rýcho, rýchlo!" - volal školník. "Keď nebude odbyt, auto odíde".
Pri práci som vysmädla, a tiež som dostala chuť na pohár čerstvého, studeného mliečka.
Kým som našla vhodnú nádobu, na chodbe školy zavládlo opäť ticho.
Neskoro. Zmeškala som to.
Ale v ten deň sa mlieko v dedine nepredávalo. Prebleslo mi hlavou, či som rozruch nespôsobila ja svojim pískaním. No hneď som to aj vylúčila.
Napila som sa vody a pokračovala v upratovaní a pískaní. Nie však dlho.
Do klubu mi vtrhla delegácia učiteliek na čele so školníkom. Prišli ma pokarhať ako som ich dostala.
Výčitky boli úsmevné a hnev bol predstieraný. No ja som bola zaskočená. Potvrdilo sa že chaos mám na svedomí.
Aby sa nečervenali, rýchle ukončili svoju misiu a odišli. To už nevideli, že aj ja sa červenám, lebo som naletela sama sebe.
Vybehla som za nimi do zborovne priznať si svoj vlastný omyl. Počujúc "mliečnu paniku", sama som dostala chuť na mlieko.
Neviem, či mi uverili, ale to mi neprekážalo. Pyšne som odkráčala späť do klubu, ako keby som dostala pochvalu. Od čias, kedy som ako malá žiačka základnej školy dostala diplom v speváckej súťaži, bol tento omyl najväčšie ocenenie môjho hudobého sluchu.
Trénujem ho pri všetkých náročnejších činnostiach a samozrejme tiež, keď mám dobrú náladu.
A mienim v tom pokračovať.