Čitateľka

Autor: Ľudmila Moravčíková | 2.6.2013 o 14:05 | (upravené 2.6.2013 o 14:11) Karma článku: 14,24 | Prečítané:  444x

Matilda, tento film pre deti sa pozeral veľmi dobre. Malé dievčatko, ktoré čítalo jednu knihu za druhou, ako Dado Nagy. Mňa rodičia do čítania museli naháňať. Nevedela som si vybrať tú správnu literatúru. Písmenká ma nebavili.

Neskôr prišlo ďalšie mučenie. Povinná literatúra v škole a písanie Čitateľského denníka. To bola pre mňa strata času. V opisovaní som bola majster. Ale narúšalo to moje dobré vzťahy so spolužiačkami. Nie že by boli lakomé, ale báli sa, že ich obsah bude nápadne podobný s tým mojim a bude zle. Okrem toho ma trošku aj svedomie trápilo a pocit menejcennosti sa hlásil s každou knihou. Túto etapu života už nezmením.

Postupne som bola nútená chodiť častejšie do knižnice. Vyhrávali u mňa hlavne knihy s krásnymi ilustráciami. Čím bolo obrázkov viac, tým lepšia sa mi kniha zdala. Ešte aj v tomto veku rada beriem do rúk tie ilustrované. Len vďaka Exupérymu si každý z nás predstavuje Malého princa rovnako. Tak pekne nám ho autor načrtol.

Roky letia, kníh pribúda. Už môžem čítať dobrovoľne. A čuduj sa svete, čítanie ma baví.

Povinná literatúra čaká na moju vnučku. Nemá ešte ani dva roky a vždy keď k nám príde, povyťahuje všetky knihy z políc. Rozkladá ich po celej obývačke až nájde tú svoju. Ezopove Bájky. A už ma ťahá aby som si sadla a čítala jej. Pritúli sa ku mne a listuje. Konečne nájde tú svoju - Lev a myš  a povie: „Čítaj!"

Čítam pomaly, napodobňujem hlas leva a myši.  Len čo skončím, chce počúvať odznova stále tú istú rozprávku.  A tak  trpezlivo začíname znovu a znovu. Pozorujem Lucku ako nasáva dej.

Pokúšam sa upútať jej pozornosť inou rozprávkou, ale ona listuje dovtedy, kým nenájde svojho leva s myšou.

Ďalší krát sa opäť usalašila vedľa mňa. Knihu mi položila na kolená a nalistovala  svoju obľúbenú rozprávku. Vtedy som ju predbehla a povedala som aby čítala ona mne. Neprotestovala. Pritiahla si knihu bližšie k sebe ako keby naozaj rozumela písmenám. Dlho len tak pozerala, nepravidelne sa nadychovala, hypnotizovala obrázok očkami a zrazu vyriekla : ,,Nezjedz ma lev (ueu), rozhryziem ti sieťku". Celé moje niekoľkodňové čítanie zhrnula do jednej vety. Na tváričke sa jej zračila spokojnosť. Pochválila som ju a odvtedy ju začali zaujímať aj iné rozprávky.

Želáme si, aby jej to vydržalo!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?