reklama

Veverička

Veveričky v našom parku vždy boli, sú a budú. V to dúfam! Občas sa vytratia. Človek by si myslel, že vyhynuli. Ale ony sú len dobre ukryté a dávajú si pozor pred ľuďmi. Pozorujú nás a myslia si o nás svoje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Možno nás delia do rôznych skupín. Partie mladých, ktorí sa stretávajú v parku na kus reči a hlasného smiechu, matky s deťmi, starcov na prechádzke ale aj bezdomovcov, ktorí v noci prenikajú do starého kaštieľa, aby sa skryli pred nečasom.

Vidia aj zúfalcov, ktorí popíjajú lacné vína, alebo si pichajú drogy, ale aj skupinu nadšencov, ktorí za bieleho dňa zušľachťujú toto vzácne, do nedávna veľmi zdevastované prostredie.

Občas zažijú aj nejakú slávnosť, keď prichádza do parku väčšia skupina ľudí, aby si pri obelisku pripomenuli že mier, láska a tolerancia sú krehké ako tie veveričky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do parku chodí ešte niekto, pred kým sú malé obyvateľky našej oddychovej oázy obzvlášť na pozore. Sú to psíčkári so svojimi miláčikmi. Aj keď veveričky vedia, že psy na strom nevylezú, majú pred nimi prirodzený rešpekt.

Neraz som pozorovala také nebezpečné divadlo. Veverička šikovne zbehla zo stromu a keď sa za ňou pes rozbehol, rýchlosťou blesku vyliezla bezpečne vysoko.

Ale čo keby nestihla? Čo by sa stalo potom? Veru, nechcela by som byť vtedy na blízku a vidieť to.

A predsa sa to raz stalo. V parku pobehoval veľký pes s obrovskou hlavou. Nie len veveričky ale aj ja som mala pred ním rešpekt. Majiteľ ho pustil pobehať si len tak - bez košíka. Snažila som sa ísť čo najkľudnejšie, ruky som si vopchala do vreciek na vetrovke aby som ho nimi nedráždila. Chalanisko dával psovi pokyny a pes priam šalel od roztopaše. Nevedela som usúdiť či je poslušný. Aportovanie je pomerne bežný cvik a je to hlavne hra pre psa. Viditeľne ho zvládal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vtedy sa to stalo. Pes plieskal veľkými labami o asfaltový chodník a v tom z vysokého stromu spadla rovno na prostred toho istého chodníka veverička. Pes to z diaľky uvidel a rozbehol sa za ňou. Veverička mala dosť času vyliezť na strom ale nemohla. Bola otrasená tvrdým dopadom. Metala sa bezmocne na chodníku a telo ju neposlúchalo. Rozbehla som sa tým smerom aby som ju ochránila, ale pes-obor bol rýchlejší. Už sa chystal na svoj posledný skok, keď v tom na neho skríkol majiteľ.

To, čo sa stalo potom, bolo až neskutočne krásne.

Pes zabrzdil dlhým šmykom pár centimetrov od dezorientovanej veveričky. Pozoroval jej divoké vystúpenie a metal chvostom v rytme veveričkinho chvosta tak silno, až sa prášilo . Chvíľu to vyzeralo ako ich spoločný tanec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V duchu som ďakovala tomu chlapcovi, že ho zhamoval. Psa mal dobre vycvičeného. Bolo to na veľkú pochvalu oboch.

A veverička?

Chvíľku jej trvalo, kým sa spamätala. Potom ju zrazu pes oblizol svojim veľkým jazyčiskom a obaja niekoľko sekúnd ostali stáť v živom obraze.

Po krátkom a zriedkavom úkaze sa veverička rozbehla k stromu. Šikovne sa šplhala po hrubom kmeni do bezpečia a niekoľko párov očí, včetne tých psích, jej pomáhalo vyšplhať sa do výšky.

Ľudmila Moravčíková

Ľudmila Moravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slzy nič neriešia. S úsmevom sa ide k métam oveľa ľahšie. Mám to overené. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu