Záchodové okienko

Autor: Ľudmila Moravčíková | 17.4.2013 o 13:46 | (upravené 17.4.2013 o 13:57) Karma článku: 9,82 | Prečítané:  941x

Rodičovský dom bol veľmi prakticky postavený. Naši nás mali stále na očiach, či sme boli na dvore, za domom alebo v záhrade. Dvor bol viditeľný z kuchyne a ostatné z malého, záchodového okienka. Kým sme boli malí, ich pozornosť nás tešila. Ale neskôr nám začínalo prekážať, že nás môžu vidieť.

Prvá sa o tom presvedčila mladšia sestra Katka. Zmizla z dvora bez ohlásenia a išla sa povoziť na malom, zelenom bicyklíku. Kým sa vrátila, naši už boli v strachu a v napätí. Mamička ju privítala so zvýšeným hlasom a výčitkami. Prísne jej prikázala: "Hneď odlož bicykel do šopy a prídi dnu. Povieš nám, kde si bola tak dlho!" Katka bez najmenšieho protestu a so sklonenou hlavou pokorne kráčala k šope. Keď si myslela, že je z dohľadu, zastala, urobila mierny predklon, stiahla plecia, otvorila ústa, vyplazila svoj veľký jazyčisko a chripľavým hlasom zabékala: "Be be be be be be." Krútila pri tom hlavou až jej čierne vrkoče poletovali z boka na bok.Boli sme so staršou sestrou na dvore a stuhli sme v úžase. Katka pri svojom hereckom výkone prižmúrila oči a celé predstavenie nasmerovala na záchodové okienko. Práve vtedy sa z neho prišla pozrieť mamička, či odkladá bicyklík tak, ako jej prikázala. Všetko videla a počula.Keď sa herečka prebrala z amoku, zbadala ju a pokračovala vo svojom výstupe. Békaniu rýchlozmenila melódiu z chripľavého "be be be", na vysoké a lahodné "e e e e e e". Vystrela chrbticua mierne sa krútila z boka na bok. Jazykom sa usilovne oblizovala, akože to patrí k číslu. "Čo to robíš?" nedala sa oklamať mamička.Vtedy premiéra skončila a umelkyni vyhŕkli slzy ako hrachy. "Utri si slzy a poď dnu!" Prikázala mamička a my s Táňou sme s obavami čakali, čo sa bude diať. Z kuchyne sa ale neozýval nijaký krik. Rodičia ju len napomenuli, že sa to nepatrí a nech nič také už viac neskúsi urobiť, lebo bude zle.Takýto originálny protest dokázala vymyslieť len naša Katenka. Keby sme to urobili my, staršie,trest by bol býval celkom iný. Zažili sme iné "fukoty." Stručnejšie a zreteľnejšie! Vieme o tom svoje. Mladším dvom sa priestupok väčšinou prepiekol. Naši toho videli z okienka ešte veľa kým sme vyrástli a odišli z domu do života.

Iné to bolo po rokoch. Boli sme už dávno dospelé a upratovali sme za domom. Nebola to ľahká práca. Chceli sme mamičke urobiť príjemné posedenie okolo ohniska. Bolo treba poprekladať tehly, brvná, laty a iný neporiadok, čo sa nahromadil za posledných desať rokov, odkedy ocko navždy odišiel do nenávratna. Skúsenejšia Táňa všetko riadila, určovala, čo kam pôjde. Vždy bola vzorom, v dobrom aj v zlom. S radosťou používala aj vulgarizmy, ktoré sa však nedajú porovnať s tými dnešnými. Ako sme pracovali, zadrela som si do ruky triesku a zahundrala som smerom do nášho starého,dobrého, záchodového okienka: ,,Kúúúúú*va." A z okienka sa ozvala mamička: "Tánička, už ajĽudku si tak naučila nadávať?" Táňa bezradne rozhodila ruky a pomlčala. Vedela, že to je moja vlastná škola, ale nebránila sa. A tak som vystrúhala "radošínsky naivnú tvár" a tým istým nárečím som aj vyriekla: "Né, mami, to né ona. To ve mne celé tý roky drímalo." Táňa sa uškrnula, mamička sa z chuti zasmiala a ja som si uchovala jej vľúdny, ale trochu šibalský úsmev pre moju poviedku. Ten úsmev nám všetkým štyrom súrodencom chýba, odkedy aj ona odišla za ockom. Preto si ho necháme vspomienkach drímat naveky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?