reklama

Záchodové okienko

Rodičovský dom bol veľmi prakticky postavený. Naši nás mali stále na očiach, či sme boli na dvore, za domom alebo v záhrade. Dvor bol viditeľný z kuchyne a ostatné z malého, záchodového okienka. Kým sme boli malí, ich pozornosť nás tešila. Ale neskôr nám začínalo prekážať, že nás môžu vidieť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prvá sa o tom presvedčila mladšia sestra Katka. Zmizla z dvora bez ohlásenia a išla sa povoziť na malom, zelenom bicyklíku. Kým sa vrátila, naši už boli v strachu a v napätí. Mamička ju privítala so zvýšeným hlasom a výčitkami. Prísne jej prikázala: "Hneď odlož bicykel do šopy a prídi dnu. Povieš nám, kde si bola tak dlho!" Katka bez najmenšieho protestu a so sklonenou hlavou pokorne kráčala k šope. Keď si myslela, že je z dohľadu, zastala, urobila mierny predklon, stiahla plecia, otvorila ústa, vyplazila svoj veľký jazyčisko a chripľavým hlasom zabékala: "Be be be be be be." Krútila pri tom hlavou až jej čierne vrkoče poletovali z boka na bok.Boli sme so staršou sestrou na dvore a stuhli sme v úžase. Katka pri svojom hereckom výkone prižmúrila oči a celé predstavenie nasmerovala na záchodové okienko. Práve vtedy sa z neho prišla pozrieť mamička, či odkladá bicyklík tak, ako jej prikázala. Všetko videla a počula.Keď sa herečka prebrala z amoku, zbadala ju a pokračovala vo svojom výstupe. Békaniu rýchlozmenila melódiu z chripľavého "be be be", na vysoké a lahodné "e e e e e e". Vystrela chrbticua mierne sa krútila z boka na bok. Jazykom sa usilovne oblizovala, akože to patrí k číslu. "Čo to robíš?" nedala sa oklamať mamička.Vtedy premiéra skončila a umelkyni vyhŕkli slzy ako hrachy. "Utri si slzy a poď dnu!" Prikázala mamička a my s Táňou sme s obavami čakali, čo sa bude diať. Z kuchyne sa ale neozýval nijaký krik. Rodičia ju len napomenuli, že sa to nepatrí a nech nič také už viac neskúsi urobiť, lebo bude zle.Takýto originálny protest dokázala vymyslieť len naša Katenka. Keby sme to urobili my, staršie,trest by bol býval celkom iný. Zažili sme iné "fukoty." Stručnejšie a zreteľnejšie! Vieme o tom svoje. Mladším dvom sa priestupok väčšinou prepiekol. Naši toho videli z okienka ešte veľa kým sme vyrástli a odišli z domu do života.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Iné to bolo po rokoch. Boli sme už dávno dospelé a upratovali sme za domom. Nebola to ľahká práca. Chceli sme mamičke urobiť príjemné posedenie okolo ohniska. Bolo treba poprekladať tehly, brvná, laty a iný neporiadok, čo sa nahromadil za posledných desať rokov, odkedy ocko navždy odišiel do nenávratna. Skúsenejšia Táňa všetko riadila, určovala, čo kam pôjde. Vždy bola vzorom, v dobrom aj v zlom. S radosťou používala aj vulgarizmy, ktoré sa však nedajú porovnať s tými dnešnými. Ako sme pracovali, zadrela som si do ruky triesku a zahundrala som smerom do nášho starého,dobrého, záchodového okienka: ,,Kúúúúú*va." A z okienka sa ozvala mamička: "Tánička, už ajĽudku si tak naučila nadávať?" Táňa bezradne rozhodila ruky a pomlčala. Vedela, že to je moja vlastná škola, ale nebránila sa. A tak som vystrúhala "radošínsky naivnú tvár" a tým istým nárečím som aj vyriekla: "Né, mami, to né ona. To ve mne celé tý roky drímalo." Táňa sa uškrnula, mamička sa z chuti zasmiala a ja som si uchovala jej vľúdny, ale trochu šibalský úsmev pre moju poviedku. Ten úsmev nám všetkým štyrom súrodencom chýba, odkedy aj ona odišla za ockom. Preto si ho necháme vspomienkach drímat naveky.

Ľudmila Moravčíková

Ľudmila Moravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slzy nič neriešia. S úsmevom sa ide k métam oveľa ľahšie. Mám to overené. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu